Už sa neviem dočkať...

Celé dni sedím nad knihami a učím sa na štátnice. Spoločnosť mi robí kôpka kníh, papiere plné poznámok a prehliadač google, do ktorého naďubem niečo, čo si potrebujem na rýchlo overiť. Domáce práce vykonávam sporadicky, nakoľko sa snažím každú voľnú chvíľku si niečo do hlavy natlačiť a obohatiť svoj mozog o novú dávku informácii...

A takto to už je pekných pár týždňov. Na nič nemám poriadne čas, ani na svojho synátora, ani na chlapa, ktorý furt hundre. Na stole mi kraľujú knihy, no naokolo mám pripomienky toho, kvôli čomu sa tak na tie skúšky teším - tvorba.

Zahnuté ihly, šidlá, kúsky kože, čipky či stužky, ktoré som neodložila. Vo váze nastrkané rozsušené haluze, ktoré som si doniesla z VN Liptovskej Mary, v sklenených pohárikoch z ovčích jogurtov ma pozdravujú štetce... To sú moji spoločníci. A vždy keď mi niektorú z týchto vecí padne zrak, v duchu si ticho poviem - "Vydržte! Už len pár týždňov..." a dúfam, že to dobre dopadne, nakoľko už mám v hlave  guláš.

Všetky veci na tvorbu som zbalila do krabíc, debničiek a škatuliek, aby ma nedráždili, no nedokážem na nich myslieť. A keď príde Pani Múza, spíšem s ňou zápisnicu v mojom zápisníčku na nápady so slovami, až po skúškach. Momentálne zákazky neprijímam. A tak sa to pomaly nabaľuje a ja čakám, keby budú moje ruky konečne môcť explodovať v práci :))

Zatiaľ len s pozdravom, dúfajúc že štátnice absolvujem plnohodnotne a budem môcť už len študovať nové techniky, na ktoré si budem robiť chute :)

Ahojte priatelia ;)

Introductio

Introductio


Na úvod by sa patrilo predstaviť :)  Kto som, čo robím... Ale definovať osobnosť jednej duše nie je exaktná veda a ani sama neviem, kto som, kam patrím... ale čo to viem povedať, čo chcem robiť. Viem, čo som urobila, aj keď na subjektívne spomienky sa tiež nedá veľmi spoľahnúť :)

Tak teda v skratke - som bosorka :) Som divná, niekedy až príliš akčná. Zbožňujem náhody a spontánnosť. Posúvajú moje hranice, aj keď to znie asi divne. A dopredu upozornenie - som sprostoreká a mnohokrát až príliš priama, čo si buď zvyknete alebo ma rovno nebudete mať radi.

A čo takého robím?

Ani sama neviem. Čo príde. Mám prsty takmer vo všetkom, čo môjho priateľa dosť často rozčuľuje... a nie len jeho. Cesta bola dlhá a ťažká, kým som sa dopracovala k tomu čo chcem v živote robiť. Ciele či priority (nazývajte to ako chcete) nemám. Nie som kariérista. Som snílek a preto mám svoje sny. A jeden z tých momentálnych je zoštátnicovať a pustiť sa do práce na živnosť s mojím (zatiaľ len) koníčkom a tým je - knihárstvo či ručná výroba kníh, zápisníkov, notesov, kroník a vecí s tým súvisiacich. (viac na http://www.sashe.sk/ardeas)

Na čo mi je blog?

Neviem :)) Asi pravdepodobne preto, že si ho zriadili aj baby a tak som sa pridala do klubu.
Keď som mala asi 10 alebo 11 rokov, na meniny mi kamarátka kúpila denník. Dlho ležal len tak v stole, no nakoniec som si do neho začala písať. Zo začiatku pravidelne, no časom som si do neho zapisovala veci len keď sa niečo stalo, či príjemné, ale skôr smutné, keď som sa potrebovala vyžalovať... A písanie blogu je niečo podobné, čo mi to pripomína :) Moje detstvo. Ja len dúfam, že tu budem môcť písať skôr veselé a zaujímavé veci, ako tie z komornejšej nálady :)

Do skakavenia priatelia ;)

Ľubica