Celé dni sedím nad knihami a učím sa na štátnice. Spoločnosť mi robí kôpka kníh, papiere plné poznámok a prehliadač google, do ktorého naďubem niečo, čo si potrebujem na rýchlo overiť. Domáce práce vykonávam sporadicky, nakoľko sa snažím každú voľnú chvíľku si niečo do hlavy natlačiť a obohatiť svoj mozog o novú dávku informácii...
A takto to už je pekných pár týždňov. Na nič nemám poriadne čas, ani na svojho synátora, ani na chlapa, ktorý furt hundre. Na stole mi kraľujú knihy, no naokolo mám pripomienky toho, kvôli čomu sa tak na tie skúšky teším - tvorba.
Zahnuté ihly, šidlá, kúsky kože, čipky či stužky, ktoré som neodložila. Vo váze nastrkané rozsušené haluze, ktoré som si doniesla z VN Liptovskej Mary, v sklenených pohárikoch z ovčích jogurtov ma pozdravujú štetce... To sú moji spoločníci. A vždy keď mi niektorú z týchto vecí padne zrak, v duchu si ticho poviem - "Vydržte! Už len pár týždňov..." a dúfam, že to dobre dopadne, nakoľko už mám v hlave guláš.
Všetky veci na tvorbu som zbalila do krabíc, debničiek a škatuliek, aby ma nedráždili, no nedokážem na nich myslieť. A keď príde Pani Múza, spíšem s ňou zápisnicu v mojom zápisníčku na nápady so slovami, až po skúškach. Momentálne zákazky neprijímam. A tak sa to pomaly nabaľuje a ja čakám, keby budú moje ruky konečne môcť explodovať v práci :))
Zatiaľ len s pozdravom, dúfajúc že štátnice absolvujem plnohodnotne a budem môcť už len študovať nové techniky, na ktoré si budem robiť chute :)
Ahojte priatelia ;)

Jáááj, vydrž, držím ti palce veľmi. Chápem, aké to musí byť, keď chceš tvoriť, ale musíš dať prednosť učeniu. No strašné! Si veru silná osoba, keď sa takto sama mučíš :) Dúfam, že to všetko dobre dopadne.
OdpovedaťOdstrániť